Podpisovanie a tvorba elektronických i papierových faktúr

Autor: Karol Martinka | 19.4.2011 o 20:23 | (upravené 12.5.2011 o 11:22) Karma článku: 5,39 | Prečítané:  1474x

Rozhodol som sa, po dlhšom čase, napísať tento článok po prečítaní niekoľkých príspevkov a diskusií k elektronickej fakturácií mobilných operátorov. Najviac diskusií bolo vedených v oblasti elektronického podpisu a tvorby PDF, kde sa diskutujúci zaoberali dôvodmi, prečo takí operátori používajú nejaké "pofidérne" aplikácie - napr. Ghostscript - na tvorbu elektronických faktúr. Ďalej sa točili okolo témy validity podpisu v prehliadači Adobe Reader - kde väčšina obdržaných faktúr sa tvári, ako keby nemala valídny podpis, aj napriek tomu, že prišla od operátora, či iného poskytovateľa služieb, ktorý si riadne zakúpil elektronický podpis. Keďže som zrealizoval množstvo projektov pre elektronické zasielanie dokumentov v rôznych kútoch sveta, myslim si, že na niektoré sporné body poznám jasné odpovede.

Vystavovanie faktúr

V prvom rade si uvedomme, že taký operátor posiela desaťtisíce až státisíce faktúr mesačne (na Slovensku, vo väčších krajinách sú to samozrejme násobky), zatial najmä fyzických - papierových, ale čoraz viac elektronických. To znamená, že aplikácie musia byť schopné vygenerovať takéto množstvo faktúr v čo najkratšom čase - či už z legislatívnych dôvodov (zdaniteľné plnenie vs. dátum vystavenia), alebo cash-flow dôvodov. Taktiež je naivné si myslieť, že niekto vystavuje takéto faktúry ručne, že kdesi sedí stovka fakturantov a ďatľujú do počítačov. Nie je tomu tak (okrem Vietnamských shared centier pre niektoré nemecké firmy). Všetko zabezpečujú systémy ERP a následne "document composition" a "output management".

Ghostscript? Prečo?

Existujú pokročilé systémy (tie, ktorým sa venujem), no a potom v mnohých firmách sú v prevádzke obyčajné aplikácie a home-made "udělátka" - banda programátorov nakódila niečo vlastné. Väčšina obyčajných aplikácií na tvorbu korešpondencie a takmer všetky home-made "udělátka" boli a sú určené pre fyzickú tlač a preto generujú tlačové formáty ako napr. PCL, AFP, PostScript a pod. Aj tie "najobyčajnejšie" systémy musia byť schopné vygenerovať tie desaťtisíce faktúr, o ktorých som písal vyššie a musia byť schopné vyprodukovať súbor, ktorý bude možné vytlačiť na rýchlej tlačiarni (rozumej 100 a viac strán za minútu - niekedy až tisíce strán za minútu(!) ) a samozrejme automatizovane zaobálkovať. Skúste dať do PDF 100 000 strán a potom ho otvoriť. Štruktúra PDF na to proste nie je stavaná.

Preto ani to "najhlúpejšie udělátko" nie je hlúpe a je takmer vždy kusom vážneho a optimalizovaného kódu, ktorý si zaslúži úctu. A o to viac pri elektronických dokumentoch, na ktoré sú kladené ešte vyššie nároky na formu - farba, podpis, obrázky ...

Takže produced by Ghostscript nemusí nutne znamenať, že to je hneď zlé a že dodávateľ "nemá na zaplatenie plného Acrobat-u". Acrobat je výborný software pre DTP a pre generovanie jednotiek dokumentov. Ale skúste si spustiť generovanie 100 000 rozdelených PDF súborov pre elektronické doručovanie. Ani výkonné serverové pole to nezvládne urobiť tak rýchlo, ako "udělátko" s využitím open-source Ghostscriptových metód. Ale musím súhlasiť, udělátko je núdzové riešenie a nie som zástancom takéhoto postupu, i keď niekedy nie je na výber-či už čas, alebo peniaze hrajú prím.

Špecializované riešenia

A pokročilé systémy? Mnou najčastejšie implementovaný pokročilý document composition dokáže bežne vyprodukovať 1000 strán za sekundu do PDF na bežnom jednoprocesorovom serveri s Windows,Linux,alebo na Unixoch.  Je multiplatformový a je celý napísaný "puristicky" v Céčku (C++). Nepoužíva žiadne megabuzzword-technológie, ale tých 100 000 faktúr (n apr. 250 000 strán) má hotových za niekoľko minút. A to s obrázkami, grafmi, atd. Ale ani názov tohto systému veľa ľuďom nič nepovie . Tento systém dokáže vyprodukovať ďalších 5000 strán za sekundu do často používaného tlačového formátu AFP, dokaže natívne produkovať PostScript, PCL, IJPDS a množstvo ďalších skratiek, ktorým rozumie istá komunita ujetých ľudí.

Takže naozaj pre veľké firmy nestačí kúpiť za pár stoviek EUR plnú verziu Adobáckeho software, ale reálne potrebujú "veľký" systém, či už ako súbor udělátok, alebo pokročilý document composition / output management.

Elektronický podpis - prečo nie je overený Adobe Reader-om?

Ďalším tŕňom v päte sú "nevalidné" podpisy, ktoré používajú slovenské firmy na podpisovanie PDF. Zväčša sa jedná o elektronické podpisy slovenských (či českých) certifikačných autorít a sú rozhodne platné. Žiaľ v operačnom systéme, ani v prehliadačoch nie sú nainštalované tzv. "koreňové certifikáty" - root certificates týchto certifikačných autorít. Takže je zbytočné sa hnevať na odosielateľa, skôr by sme sa mali hnevať na certifikačné autority, že si nezabezpečia dopĺňanie root certifikátu do OS, či aplikácie. Lenže aby Microsoft, či Adobe distribuoval root certifikát nejakej slovenskej autority je dnes utópia a neviem si spomenúť na žiadnu firmu zo SR, ktorá by to dosiahla - si to dokázala zaplatiť.

Lenže toto nie je dôvod, prečo sú "nevalidné podpisy" v PDF ! Dôvodom sú skôr biznis rozhodnutia v dotknutých firmách. Zákony SR v oblasti elektronických podpisov sú pre väčšinu nejasné, na ich interpretáciu je potrebné byť  minimálne IT architekt s vyštudovaným právom a hlbokou znalosťou účtovníctva, so skúsenosťami s nariadeniami EÚ a normami CEN.

Takže "pre istotu" právnici nariadia používanie slovenského elektronického podpisu, od slovenskej certifikačnej autority. Takýto podpis stojí približne rovnako, ako podpis od zahraničnej autority, je rovnako bezpečný, no s tým drobným rozdielom, že tie "naše" sú pre mnohých z nás považované za ešte bezpečnejšie ako tie, ktoré vystaví medzinárodne uznávaná autorita, ktorá má svoj koreňový certifikát i na počítači, na ktorom práve čítate tento článok ! A pravdupovediac je to veľmi podobné, ako kartičky zdravotnej poisťovne - tie európske môžete používať v celej EÚ, ale ak prídete k lekárovi, či do lekárne v SR, nebudú ju chcieť prijať, pretože máte mať tú papierovú v PVC obale, lebo tá, čo je európska "u nás asi neplatí". Škoda - ale naozaj sú to dva pojmy v zákone - Európsky preukaz zdravotného poistenia vs. Preukaz poistenca - no nie je to to isté? Nie sme v EÚ?

Ale aj ten náš koreňový certifikát si môžete veľmi ľahko importnúť, takže podľa mňa je to v prípade podpisov naozaj jedno.

Radšej však nebudem hlbšie zabiehať do tzv. ZEP (zaručený elektronický podpis), ktorý našťastie nie je potrebný pre elektronickú fakturáciu. Ak by tomu tak bolo, bola by to pre príjemcov skoro pohroma. Dokument podpísaný ZEP totiž Acrobat vôbec neprečíta a vlastne žiaden medzinárodný softvér. Musíte mať ten "náš, slovenský".A je len zopár aplikácií, ktoré to vedia. Ale to je na úplne iný článok. Možno nabudúce.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.


Už ste čítali?